Prvé dojmy
V skorých ranných hodinách sme nalepené na okienku v poloprázdnom lietadle preplnenom Maďarmi, túžobne hľadali nejaké usadlosti. Pod nami však nebolo nič iné, iba polia, lesy a voda. Pristávacia dráha v nedohľadne a z reprákov nás pilot víta v Oule. Letisko veľkosti Bratislava má byť údajne druhé najrušnejšie vo Fínsku:) Hneď po prvom nadýchnutí sa čerstvého a hlavne studeného fínskeho vzduchu, som ďakovala mame za to, že máme na nohách zimné boty:)) Pri čakaní na batožinu som si naivne myslela, že ma balí mietsny poika ( chlapec po fínsky ). Martina ma hneď schladila ( čo ani nebolo treba pri teplote vzduchu 4 stupne ), že ide o nášho tútora JIRIHO. Po nejakej dobe sme zistili, že mení farbu očí, ale o tom až potom:) Obavy, že celú bagáž potiahneme busom sa nenaplnili, bo Jiri došiel autom veľkosti pick up. Šťastie mal Czaba s manželkou, ktorim sa ich dva malé kufríčky tesne vošli do rohu úložného priestoru Jiriho auta. Keby sme tam neboli my, tak si Jiri ani nezarovná zásterky:). Prvou našou zástavkou bola ubytovňa Otokyla, kde sme vysadili Maďarov. Bo vybraní ich kufríkov sme zásterky ďalej drali až na miesto činu ALPPILA, TIROLINTIE 2B.
V apartmáne nás čakalo prekvapenie : prázdna izba s jednou skriňou a dve krabice od Pirítty ( naša koordinátorka ). Na šťastie sme ešte v ten deň dostali nejaký nábytok a mohli sme sa v kľude ( do rána do šiestej, kedy začína šichta na susediacej stavbe ) vyspať. Bývame spoločne s Júliou ( Fínka, 21 rokov ), s ktorou sa dúfame po čase bližšie spoznáme. Zatiaľ je odmeraná, samostaná jednotka.