Môj pobyt vo Fínsku

O jedenástej začínali Saltské víry kumulovať, tak sme mali čo robiť aby sme to stihliJ Dnes bol prvý deň, ktorý nepršalo a vykuklo aj slniečkoJ Čakali sme od toho viac, ale dalo sa. Celé divadlo trvalo asi pol hodinkuJ Tieto víry sú najväčšie na svete a nachádzajú sa medzi dvomi fjordami. Rozprestierajú sa v dĺžke 3km a v šírke 150 m.

Za 6 hodin ,,kanálom",  v ktorom sa tieto víry tvoria pretečie asi 400 miliónov kubických metrov vody. A najväčší dosahuje v priemere až 10metrov. No ale dosť bolo údajov to nikoho nezaujíma:)) Po prírodnom predstavení sme mali ešte hafo času do trajektu a tak sme ho zabili v Nordland múzeu v Bode. Potom sme sa už postavili do fronty na ferry:) Kde sme z nášho auta spravili švédsky stôl:) Na každom rohu sa rozbalil niekto iný a keď bol niekto hladný stačilo len aby chodil dookola auta a každému niečo uchmatol. A za jeden okruh si dokázal vyrobiť taký obložený chlebík že až.:)))) Po ,,obedíku" sa niekto venoval baleniu námorníkov a niekto sa nevedel vmestiť do kože na kolotoči ( viď. video ). Všetci sklesli až na trajekte z Boda do Moskenesu, keď ,,loďkou" začalo hádzať a dostavila sa morská choroba:))) Len ja starý morský vlk som zbierala vrecká na zvratky ako suveníry:)))) Po príchode do Moskenesu lialo a keďže sme nemali na výber rozhodli sme sa prvý krát otestovať stan, ktorý Filip kúpil v Oule za 10 ,,éčiek" :)) Už len jeho stavanie bola veľká prča:) No ale potom, keď sme sa piati do neho natlačili a začali sa zahrievať ako inak Suomi vodkou to len bola riť:))) V lejaku som sa ja, Kika a Špájo odhodlali vydržať v stane až do rána...Ani nie o dve hodiny na to som sa ale zobudila na to, že mám nohy až po kolená vo vode. Nám tá voda bola súdená celé Nórsko. A tak sme so Špájom bezradne búchali na okienko auta:) Kika bojovník ostala spať v stane na ostrove ( obklopená vodou zo všetkých strán ):)))) No ani hodinu na to sa už aj ona dobijala k nám. A tak nakoniec krst ohňom nezažil stan, ale naše auto. Alebo skôr krst vodou:)))