Kiiminkijoki
Tak ako každú sobotu, tak aj dnes sme sa vybrali do terénu. Zbalili sme desiatu, veď ako inak bez chleba sa na cestu nevydáš:) Predpokladaný kilometrový odhad bol 20 km, čo sa nakoniec pretiahlo až na 25 km tam a 25 späť. Ako tu nebýva zvykom bolo výnimočne teplo a slnečno, takže cesta celkom ubiehala. Našou snahou bolo vidieť soba, ale stretli sme iba jedného medveďa. Viď. foto:))
Po príchode nasledovali raňajky v tráve na brehu rieki Kiiminki. Ach tá romantika, len chýbali polovičky:))) Inak JOKI znamená po fínsky rieka. Potom nasledovala malá túra po ostrovčekoch a nejaké tie fotky. Spiatočná cesta bola so zaťatými zubami a silou zotrvačnosti. Bolelo nás snáď všetko vrátane zadkov:) Mali sme čo robiť aby sme vôbec došli. Tesne pred koncom trasy som zistila, že dovtedy pokazený bike mi začal z ničoho nič fungovať. Prehadzovačka sa opravila počas jazdy. Asi sa nado mnou zľutoval:) Počas cesty sa k nám nenápadne pridali dvaja fraferi na bikoch, ktorý šli pred nami a predvádzali rôzne kúsky a triky, len aby na nás zapôsobili. Možno by sme sa dali ukecať keby nemali 6 rokov:)))